Keď sa skupina sudcov v roku 2009 dožadovala náprav nezákonných, chorobných a pomstivých krokov Harabina v slovenskej justícii, ktoré mali priamy dopad na vybavovanie konkrétnych vecí sudcami, nedostali sa nielen do sudcovského neba, ale ani na jeho prízemie. Pretože neboli vysielané pred tým známymi osobami (okrem výnimiek, ako bol napr. nebohý dr. Juraj Majchrák) a spoločenská požiadavka týmto smerom nešla.
Známe sa stali až vtedy, keď disciplinárne konania proti NÁM začali navštevovať diplomati - ba veľvyslanci, Veľkej Británie a Severného Írska, Holandska, Nórska, USA a ďalších krajín najmä zo Západnej Európy. (To Harabin asi nezažije.)
Harabin vždy tradoval, že disciplinárky sú najmä pre neschopnosť konkrétnych sudcov plniť svoje povinnosti. U mňa to hovoril nie raz, hoci vedel, že klame. U iných si vymyslel dôvod (Gavalec, Kliment, Hatala), len aby odstavil kritikov.
Teraz sa okolo neho deje to, čo okolo nás v roku 2009.
Sú tu však "malé" rozdiely.
1/ Harabin je stíhaný za údajnú neprácu i nadprácu, kdežto jeho kritikovia z minulosti za údajnú nadprácu, hoci bola kvalifikovaná mnohokrát ako nepráca.
2/ U Harabina zatiaľ boli dodržané všetky procesné postupy vyžadované príslušnými zákonmi a neboli porušené jeho práva najmä na spravodlivé súdne konanie. To u jeho ktitikov bolo jednoznačne pošliapané a Harabin v tom plnil vedúcu úlohu (najlepší sudca na Slovensku).
3/ Kritikovia nemali tú moc a vplyv, ktorú Harabin má i po odstavení z funkcií predsedov súdu a kolégia. Svedčia o tom najmä ním zvolávané tlačovky, ktorým médiá venujú stále vysokú pozornosť.
4/ Harabin sa neostýcha použiť prostriedky, za ktoré by sa jeho kritikovia hanbili. Nedávno napríklad rozoslal sudcom najvyššieho súdu a iným osobám oznámenie, že Ústavný súd zrušil rozhodntia senátov správneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré som urobil okrem iného i ja.
Nuž, ktovie, ako by Harabin rozhodoval v správnom kolégiu? Azda to chce skúsiť, či ako chápať jeho provokácie, ktorých obsah sám privodil?
K tomu, ako ma obral, so svojou pomáhačskou suitou, o práva, kus profesionálneho života i ilúzie o spravodlivosti mnohých sudcov, ktorý by v tomto smere mali byť výkvetom spoločnosti, národa a justície, sa radšej po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (podotýkam jednomyseľného) radšej "nevytlačoval" on ani jeho nohsledi.