Ako asociácia, bez hlbšej súvislosti k tomu videu, mi napadlo, že to čo bolo kedysi slušné sa už dnes bežne nenosí, aspoň nie tu u nás. Slušnosť a morálka vôbec prehrávajú na celej čiare a sú "množstevne" utláčané ako spomenuté pôvodné obyvateľstvo. Zákony? Tiež mám občas ako profesionál pocit, ba niekedy i vedomosť, že neplatia pre každého rovnako, a tak ako kedysi; aj keď som mal pocit, že i to bol dôvod, prečo nastal November 1989. Napriek tomu, že pred Nežnou sme tých Vyvolených mali pomerne menej a s nižšími nárokmi na spotrebu.
Všetko sa akosi obracia naruby, svet sa mení zvnútra, ale ľudia ostávajú tí istí.
Dalo by sa povedať, že viac než zmena počtu obyvateľov s islamským a kresťanským náboženstvom, na území celej Európy, ktorá na nás zatiaľ, pre našu imigračnú politiku až tak veľmi nedolieha a asi zatiaľ ani nevieme doceniť všetky dôsledky takej úvahy o náraste vplyvu islamu v tradične kresťanských teritóriách, by nás malo mrzieť a mali by sme sa vážnejšie zaoberať tým, z akého dôvodu ubúda denne slušných ľudí, alebo sú čoraz skrytejší, bojácnejší, z akého dôvodu sa z každodenného života vytráca čestnosť, statočnosť, zásadovosť ...? Na úkor anarchie, neslušnosti, vulgárnosti, zlosti a vôbec negativizmu.
Slovenská justícia, je rovnako ako nielen iné organizované zložky moci poznačená práve týmto stavom - chorobou slovenskej spoločnosti.
Tak, ako v nej sa len malá časť zdvihne proti Gorile (lebo, veď, čo z toho budeme mať?), tak napriek veľkému a dlhotrvajúcemu hluku a už i patričným dôkazom o nezákonnom pôsobení Gorily v justícii, sa dlhodobo a programovo nič nedeje. Rovnako ako v celej spoločnosti. A ak sa niekto výnimočne nájde a poukáže na zlé javy alebo si dokonca dovolí vo vypätej situácii zachovať sa ako človek, je vždy zvrchu (najmä ak kritika mieri "hore") nejako pokorený, nehovoriac o ocenení a solidarite bežných ľudí, ktorá isto hreje, ale nedá chlieb ani byt.
A ak chýba statočnosť a zásadovosť bežnému občanovi, viete si predstaviť ako veľmi chýba sudcovi, ktorý má rozhodovať o vážnych sporoch týkajúcich sa života, zdravia a majetku, ak je roztrasený sľubmi, vplyvmi, hrozbami a želaniami.
Zdá sa, že tento jav od roku 1989, kedy bol na slovenské územie spolu so slobodou pustený, má bujnejúce tendencie a podobne, ako v úvode spomínanom videu, napokon preváži nad pôvodným spôsobom bytia a správania sa slovenskej pospolitosti.
Čo nastane potom, keď tieto javy úplne prevážia, pretože zatiaľ sa predsa len na uliciach, ba ani v Parlamente bežne nebijeme (ale aj tento cudzí jav sa tu už ojedinele objavil a tiež o niečom svedčí) a aj kriminalita je zatiaľ pod kontrolou? Uvažuje niekto o tom, že stav, kvôli ktorému je dnes takmer bežné, že niekto je zodpovedný, a nielen trestne, za všetko, a iný, len za niečo, alebo za vôbec nič, môže prerásť do úplnej anarchie, prinajmenšom do prevrátenia pomeru počtu ľudí, ktorí sú schopní ctiť a hlavne rešpektovať určité pravidlá a tých, čo z rôznych dôvodov nectia nič, lebo..., v prospech tých zúrivejších.
Možno sú medzi nami takí, ktorí v týchto dimenziách uvažujú a vedia veci vidieť v súvislostiach a dokonca sa pripraviť na dôsledky zmien, ktoré vidia v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti.
Kde však sú tie naše videá, keď tendencie zvratu sú už markantné a nič som na videu ani v kine, či televízii nevidel?