Vieme za čej vlády a v ktorom období sa Harabin stal predsedom Najvyššieho súdu SR, priamo v kresle ministra spravodlivosti za asistencie najvyšších vtedajších ústavných činiteľov. Vieme koho nominant na pozíciu ministra spravodlivosti bol tento pán v roku 2006 i keď v roku 2009 z funkcie, už ako novovymenovaný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odchádzal. Vieme tiež, že celý národ bol svedkom jeho lží v Parlamente i jeho priateľstva, ktoré by diskvalifikovalo v právnom a demokratickom štáte hádam aj upratovačku na justičnom orgáne. Expredsedovi vlády, ani ďalším, to nebolo mementom, preto teraz opäť robí to, k čomu sa zaviazal pri posadení Harabina na stoličku vo všeobecnom súdnictve najvyššiu. Nevadí mu krivenie spravodlivosti, pošliapavanie práva občanov i sudcov za názor, uplatňovanie si ústavných práv a povinností, je schopný hádam tlieskať i neľudskému prístupu Súdnej rady Slovenskej republiky voči našej nebohej kolegyni- sudkyni, ktorej pred smrťou odňali príplatok k nemocenským dávkam.
To sú dôsledky vlády Harabina nad justíciou. Je podľa mňa legitímne, ba priam žiaduce, zvrátiť tento stav naspäť do normálu.
Ak sa teda Róbert Fico teší tomu, že krajský súd dal za pravdu tvrdeniu, že ministerstvo financií nemá právo kontrolovať najvyšší súd a teda pokuta ministerstva je preto nezákonná a z toho dedukuje stav 1:0 v zápase Harabin verzus vláda, domnievam sa, že stav Harabin verzus spravodlivosť je už pre Slovensko dávnejšie ukončený kontumačným výsledkom.
P. S. Alebo, že by predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, či generálny prokurátor Slovenskej republiky mali, za svoje výroky o oprávnenosti kontroly najvyššieho súdu ministerstvom financií, vrátiť školné?