Prúd nás nesie ďalej - do stoky

Autor: Peter Paluda | 26.4.2013 o 1:34 | (upravené 26.4.2013 o 8:35) Karma článku: 22,48 | Prečítané:  7729x

A nám to stále nesmrdí. Občas sa ozvú výkriky, ale vzápätí sú prehlušené inými... Určite nielen justícia, ale i spoločnosť, je nielen mravne, ale aj citovo zdevastovaná, otupelá a dezorientovaná.

Koncom 80-tych a začiatkom deväťdesiatych rokov sme okrem filmov typu argentínskych, či mexických telenoviel, či prihlúplych komediálnych a porno filmov z Talianska, mohli pozrieť i viacmenej hodnotné poviedkové dielka talianskej kinematografie, mierne alebo zostra napádajúce naše vnímanie hodnôt, kultúrnosti, spolupatričnosti, solidarity, ba i prostej ľudskosti.

Pamätám si, ako po vzhliadnutí jednej zvlášť šokujúcej scénky, /v ktorej sa muž vracajúci z práce náhle zrútil na chodníku (možno infarkt - divák si mohol domyslieť) neďaleko svojho bydliska a sused, vracajúci sa za ním o pár minút, chvíľu uvažoval, či mu má pomôcť, ale vzápätí postavu ležiacu na zemi, rýchlo prekročil, bleskovo si predstaviac, aké problémy ho čakajú, ak by mu pomohol, sa išiel spokojne navečerať svoje obľúbené špagety a vyspať so svojou manželkou, bez toho, aby mal, čo i len v náznakoch nejaké výčitky, že susedovi nepomohol/ si ľudia pri odchode z kina medzi sebou hovorili, aké je to choré a nepekné, také mrzké správanie.

Dnes je už veľmi ťažko vidieť, že by dieťa, či mladý človek pomohol staršiemu, uvoľnil miesto v MHD, či inak aj dospelý človek prejavil prostú ľudskosť.

Veľmi sa poteším, keď ma v trolejbuse, autobuse, či električke vezie kľudný a vyrovnaný vodič, ktorý dáva na vedomie, že vezie ľudí, počká na zastávke, pomôže matke s kočíkom... Mohol by som pokračovať, ale zdá sa mi, akoby ľudskosti, úcty, slušnosti na úkor zloby, povýšenectva, arogancie, takmer vo všetkom, ubúdalo.

A čo je markantné, pribúda ich už dávno práve medzi ľuďmi, u ktorých by sa vôbec nemali vyskytovať, ktorí by mali byť vzormi vzorov v slušnosti, v správaní, v rozhodovaní. Nielen preto, že im to káže zákon. Jednoducho preto, že na takom správaní rastie prirodzená autorita a úcta k nej.

Mám vážne obavy sledujúc napríklad konanie mnohých mojich kolegov, i toho najvyššieho, že moje detské a mládenecké časy sú tatam, lebo ľudia, akoby rezignovali a považujú za príťaž pozitívne príklady správania alebo verejné odsúdenie zla.

Akoby bolo prirodzenejšie človeku ublížiť, ako pomôcť.

A mnohí, sa v tom vidia, a pomáhajú robiť zlo a šíriť nenávisť. A nielen za peniaze.

Veľa ľudí mlčí a prizerá sa. Nedovolím si však povedať, že je to mlčiaca väčšina.

Ak sa to stane normou, ktorá v správaní sa väčšiny preváži, a ja mám obavu, že už sa to deje, prúd bude silnieť, až nás strhne so sebou a onedlho budeme všetci smrdieť zlobou a ľudskými zvyškami.

Nemuselo by to tak byť, ak by sa zjavil niekto, kto by nás z tejto biedy ducha vytiahol. Niekto známy, veľký duchom i správaním, priťahujúci masy. ktorý by to pekné, ľudské a hodnotné v nás vydával za normálne a my by sme sa v tom zrazu zbadali a všetci by sme ho chceli napodobniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?