Naozaj nastal opäť čas normalizácie, keď každodenné problémy bežných ľudí, ktorí sa stretnú s mocou ostanú neriešené a mocní sa iba prizerajú ako ich národ krváca, tvrdiac, že nič sa nedeje a tak to má byť?
Pýtam sa sám seba, či má ešte zmysel vzdorovať a prieť sa čo i len o kúsok pravdy, o svoj názor, o čistotu svojho svedomia?
Má!
Pre mňa má a bude mať.
Kedysi, v auguste 2009, som pre časopis Týždeň povedal, že nebudem Harabinovi robiť krovie. Vtedy sa zdalo, že čestných, poctivých a nezastrašených bude veľa. Toľko, že už len ich hlas zastaví zlovôľu a neporiadok. Mýlil som sa a nielen ja.
Čudné situácie, ktoré nastali a beztrestne trvajú, vyžadujú čudné riešenia.
Ak regulérne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora odmietne prezident len tak vymenovať.
Ak tu máme predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ovplyvňuje verejne konania pred súdom a minister spravodlivosti to nechá bez povšimnutia, hoci ten istý minister inak tvrdo trestá aj maličkosti "neharabinovcov".
Ak nás môže človek, ktorý je dôvodne podozrivý z viacerých trestných činov a ktorého chráni isto niečo iné ako imunita sudcu, poučovať kto môže a kto nemôže byť sudcom Ústavného súdu, len aby vyprovokoval, to, po čom tak vrelo túži - vyrohovanie tých, ktorí mu nezobú z ruky.
Ak nás o zachovaní sudcovskej trestnoprávnej imunity bude poučovať znalec, ktorý trestné oznámenia, a dokonca nie svoje vlastné, používa na vylúčenie nepohodlných sudcov z konania, kde je sám účastníkom.
Ak spravovanie Najvyššieho súdu dospelo tak ďaleko, že rokovanie Pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí iniciovať Sudcovská rada tohto súdu, a to zase najmä pre platy sudcov tohto súdu, hoci odborných problémov na riešenie viacerých kolégií (najmä napríklad exekučné veci) je na najvyššom súde viac než dosť, treba povedať, že sa to dá aj iným spôsobom.
A nahlas, aby to všetci počuli!
Dokonca aj tí, čo sa boja a sú už tak skrivení, že miesto vysluhovania zákona a spravodlivosti vysluhujú exministra spravodlivosti, ktorý sa "omylom" členov Súdnej rady Slovenskej republiky stal predsedom nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj samotnej Rady.