Aj ja som si to myslel.
Prihára však.
Všetko nasvedčuje tomu, že teraz pôjde dokonca o viac než v roku 1989, aj keď rozdiely vo vonkajšom svete - teda v tom, čo budeme navonok videť a zažívať, budú výrazne menšie, ako vtedy. Ale, to je len zdanie. Podstata sa bude meniť významnejšie.
Uzlíky sa nám zauzlili. Rozuzlenie typu 1989 nie je možné.
Čo teda príde?
Hašterenie mocných a odpor bezmocných.
Pohyb je život. V žiadnom prípade sa však nemôžeme prizerať, ako sa predseda najvyššieho súdu smeje spravodlivoti do očí. On vie, že to už viem o ňom nielen ja, vie to už veľa ľudí. A dokonca i tých, ktorí ne sú bezmocní, ba i tých nie bezmocných, ale ovplyviteľných, čo by ho radi poslali tam, kam patrí.
Nejde už len o to, že sa nepáči. ide o to, že koná protizákonne, a že to už prechádza do roviny:"Kto z koho?"
Netýka sa to len Kosovského rozhodnutia, vydať nám Sadikiho, Týka sa to nás, a podstaty, v akom štáte chceme žiť.
Ak nemáme na statočnosť a sme len ufrflaní reptoši, tak sa nechajme vymiškovať!
Ak máme vlastnú dôstojnosť, hrdosť a vážime si slobodu, podporíme návrat všetkého, čo nás pridruží nielen k štrajkujúcim učiteľom, ale aj k základným hodnotám Novembra 1989.
Možno Vám ešte aj dnes niečo vraví pravda a láska.