Čo nás čaká a neminie

Autor: Peter Paluda | 20.3.2012 o 19:41 | (upravené 20.3.2012 o 19:47) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  1044x

Zvolili sme si. Je na nás, aby sme so zvoleným žili. Aj tí, čo volili, aj tí čo nevolili. Aj tí čo volili nezlepenec, aj tí, čo volili zlepenec. Máme demokraciu, aj keď nie všetci sú o tom presvedčení, dokonca ani tí najvyšší. Pochybujú o demokracii i o právnom štáte. Pochybujem s nimi.

V demokracii by mal každý hlas prísť tam, kam patrí. V našej neprichádza. Takmer žiadne voľby očakávania voličov nenaplnili a prejavilo sa to hneď v ďalších voľbách. Verím, že nejeden z nás má rovnakú skúsenosť ako ja, že ak sa obráti na inštitúciu alebo úrad nedostane odpoveď, alebo ju dostane neskoro alebo poznajúc právo, s ňou hlboko nesúhlasí. A situácia sa nezlepšuje...

V demokracii menšina rešpektuje väčšinu, ale väčšina nevalcuje menšinu tým, že kto nejde s nami ide proti nám.

V demokracii sa nezneužíva právny poriadok, ale platí, že to, čo bolo vo forme zákonov prijaté z vôle väčšiny, je tu na to, aby sa to dodržiavalo v praxi. Nie prekrúcalo ako sa to väčšine hodí, aby tyranizovala menšinu. Pre praktické skúsenosti, ako to "chodí", keď sa stratia spisy alebo dôkazy, ba keď sa nestratia, ale sa čítajú hore nohami, pomaly veľa, veľmi veľa ľudí zákony, o morálke, slušnosti, či etike ani nehovoriac, obchádza, či rázne prekračuje a nedodržiava. Veď vzory na to máme jasnozrivé a neprehliadnuteľné. Priamo na najvyšších miestach.

Doposiaľ sa stav vyvažoval aspoň tým, že systém kontroly fungoval priamo vo vláde a v parlamente tým, že neexistoval jednoliaty monoblok, ale zlepenec, ktorý nebol zaviazaný počúvať jediného vševedúceho a neomylného vodcu. V pamätných rokoch 1994 až 1998, keď sme ešte neboli v Európskej únii, a poniektorí, pre svoje špecifiká, ani netúžili byť, sme zaznamenali prípad poslanca Gauliedera - dovtedy nevídaný prejav vzdoru voči jednoliatosti valcujúceho názoru. To tu už dávno nebolo.

Myslím, že nás to - trošku v kultivovanejšej a možno skrytejšej forme - čaká opäť.

Z čoho som to vydedukoval? Nielen z toho, čo som osobne v rokoch 2007 až 2012 prežil.

Rétorika sa zmenila, ale skutky zatiaľ nie. Demokrat sa ešte neprejavil. Mocipán už niekoľkokrát.

Demokracia podľa mňa v nasledujúcich rokoch nebude mať na ružiach ustlaté. Overené figúrky sa už rozkladajú po šachovnici, aby prinášali ďalej prospech jednej strane a nepozdvihovali pritom spoločnosť ako celok. Alebo už čakajú dávnejšie istené vo svojich pozíciách.

Ľudia prekvapene pozerajú, čo bude a poznajúc osoby a obsadenie tušia. Keď nebude sloboda a demokracia, nech je aspoň čo jesť.

Ak som vydedukoval, že zmena je fikcia alebo predstieranie, tak rast demokracie je iba v jedinej alternatíve, aj keď môže mať storaké a veľmi užitočné podoby. Nezabezpečí ju však štát, ani jeho orgány. Zrod občianskej spoločnosti, pre ktorú sú vytvorené všetky predpoklady práve tým, čo tu zanechala pravica a v politickom boji použila práve ľavica na dosiahnutie úspechu vo voľbách. Či v ekonomike, mocenských zložkách, pravidlách podniknania, transparentnosti verejného života a rozhodovania v ňom, prístupe k inormáciám a podobne. Toto sú základy, na ktorých sa dá stavať, aj keď budú otriasané, spochybňované, či menené.

Teraz - v nasledujúcich štyroch rokoch sa ukáže, aké hodnoty slováci uznávajú a kam im je bližšie. ...a hlavne, čo dokážu urobiť sami pre seba, keď ide o konkrétny cieľ.

Možno sa stane zázrak a demokracia sociálneho typu prinesie toľko blaha, spokojnosti a uvedomelosti, že všetci budeme ráno vstávať spievajúc a tešiac sa do práce, ktorej bude toľko, že ešte aj nemci budú chodiť ku nám pracovať, že zadĺženosť výrazne poklesne a zároveň priemerná mzda bude najmenej polovicu nemeckej atď.

Reálnejšie je však to, že žiaden zázrak sa nestane a dezilúzia z vlastnej bezmocnosti sa za štyri roky prehĺbi, bude pokračovať a úvaha, koho voliť bude nočnou morou rovnako, ako bola teraz.

Verme, že budeme mať možnosť aspoň o tom uvažovať. Ale samo sa to nestane!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?