Keď Harabin v roku 2006 začal, po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti, bezdôvodne odvolávať predsedov krajských súdov málokto okrem dotknutých zareagoval a kričal ako teraz Harabin.
Keď začal disciplinárne stíhať sudkyňu Benešovú de facto za to, že chcela samostatne a nezávislo rozhodnúť v jeho spore na ochranu osobnosti a de jure za nepovolenie nehrávania na pojednávaní, nikto nebol statočný a nevykrikoval na plné pľúca, že je to zneužívanie moci a proti zákonu.
Keď disciplinárne stíhal ďalších neposlušných sudcov, ktorí si dovolili nesúhlasiť s jeho prístupom a vedením justície, vrátane mňa, a podával návrhy aj za takú absurdnosť, ako je podanie trestného oznámenia, akože uplatnenie ústavného práva, cez médiá sme počúvali, aký je to právny génius a najschopnejší sudca na Slovensku.
Teraz, keď má znášať dôsledky svojich bezbrehostí a svojho výkladu zákonov, ako je pre neho typické, lebo pre neho, zdá sa, aj zákonodarný zbor, bude pomaly len prípravným výborom pre harabinovský výklad zákonov a Ústavy, a keď nie, tak pomôžu kamoši na Ústavnom súde, ktorý sa raz vyhlásia za zaujatých a inokedy bez obáv odpália sťažnosť týkajúcu sa ich liblinga, bez vylúčenia svojich maličkostí z konania, Harabin kričí ostošesť akým je on predmetom politickej šikany a perzekúcie.
Keby sa tak dokázal zamyslieť, koľkým ľuďom bezdôvodne a protizákonne už naubližoval, tak by sa nieže sťažoval na ESĽP, ale utekal by kade ľahšie. Lenže nemá hanby len sa bojí, aby nevyšlo najavo všetko, čo kedy napáchal a pácha. No a nová vláda na čele s Ficom?
Neočakávam od nej objektivitu A nielen v tomto smere. Lebo počúvať druhý deň po voľbách, ako má o mojich a Vašich peniazoch v druhom pilieri rozhodovať budúci minister financií po dohode so správcovskými spoločnosťami, bez toho, aby sme my, ako reálni vlastníci, mali na svoje peniaze dosah alebo či zvýšiť dane úspešným a dať ich tým, čo nechcú pracovať (tým, čo pracovať chcú treba pracovné príležitosti a dobrú plácu, nie podporné žobračenky), je naozaj nielen "logické", ale predovšetkým "spravodlivé".
Takže Harabin musí silno volať a kričať, aby ho počuli až hin v Štrasburgu a hlavne, aby svojim krikom zakryl to, čo nerád počuje aj bývalý agent pre zastupovanie Slovenskej republiky pred ESĽP.