Nesúhlasné stanovisko

Autor: Peter Paluda | 17.2.2011 o 21:54 | (upravené 17.2.2011 o 22:07) Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1043x

Predseda Najvyššieho súdu sa nám rozhodol vyhotoviť platové dekréty. Veľa o svojom rozhodovaní asi nerozmýšľal. Inak by to nedopadlo takto:

 

Nižšie podpísaní sudcovia zasielajú nesúhlasné stanovisko s konaním JUDr. Štefana Harabina, predsedu a sudcu Najvyššieho sudu Slovenskej republiky,

nakoľko

 

začiatkom februára 2011 ako sudca a predseda Najvyššieho sudu Slovenskej republiky a zároveň ako predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, bez náležitého overenia platnej právnej úpravy o platových pomeroch sudcov (7. hlava zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov), neopodstatnene, bez odborných znalostí vydal platový dekrét sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo forme a s náležitosťami rozhodnutia (tzn. s výrokom, odôvodnením a poučením o prípustnosti podania opravných prostriedkov proti rozhodnutiu), napriek tomu, že v predchádzajúcom období o platových pomeroch sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepostupoval týmto spôsobom ani on, ani jeho predchodcovia vo funkcii, a ani viacerí predsedovia iných súdov, čo odôvodňuje mienku sudcov nielen o nenáležitom vzdelávaní sa JUDr. Štefana Harabina v oblasti sudcovských zákonov ale aj o nečestnosti tohto konania voči sudcom, čo v podstatnej miere ovplyvnilo vážnosť' ním vykonávanej funkcie sudcu a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a následne aj odbornú povesť a vážnosť najvyššieho súdneho organu Slovenskej republiky,

t e d a

 

v období pred februárom 2011, resp. po období január 2011 si zavinene neplnil svoje povinnosti sudcu uložené v § 30 ods. 4 v spojení s odsekom 7 zák. č. 385/2000 Z.z., lebo si nesplnil povinnosť svedomite prehlbovať si svoje odborné vedomosti vzhľadom na špecifiká funkcie predsedu súdu, a tiež si zavinene nesplnil svoje úlohy predsedu súdu ako orgánu riadenia súdu uložené mu v § 42 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov, lebo si nesplnil povinnosť vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov, čím vzhľadom na špecifiká funkcie predsedu súdu nepochybne sa nezdržal všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, poprípade ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon, a preto vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia konania sudcu a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je jeho škodlivosť smerom k dôvere verejnosti v správny výkon súdnictva zvýšená na základe nasledujúcich dôvodov.

I.

Základným problémom, ktorý predseda súdu svojim konaním pri vydaní platobného dekrétu vo forme rozhodnutia podľa nás vyvolal, je to, ako posudzovať jeho súčasnú rozhodovaciu iniciatívu, keď v nedávnej minulosti (marec 2010) ani on, resp. v inom čase ani jeho predchodkyňa vo funkcii (tzn. JUDr. Švecová ako podpredsedníčka súdu v januári a v máji 2009), resp. ani jeho predchodca vo funkcii (tzn. JUDr. Karabin napr. v apríli 2008), a ani celý rad predsedov okresných a krajských súdov takto nikdy nerozhodoval a ani nerozhoduje, a naopak s odkazom na § 66 zák. č. 385/2000 Z.z. každému sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola predchádzajúcimi platobnými dekrétmi iba oznamovaná štruktúra a celková výška platu.

Navyše je nutné zdôrazniť, že znenie ustanovenia § 90 ods. 2 veta prvá zák. č. 385/2000 Z.z. nebolo od svojej účinnosti (01.01.2001) zmenené a až do súčasnosti si zachovalo svoj pôvodný text. Preto sa ako celkom logické javí legitímne očakávanie sudcov (legitímne očakávanie je neodmysliteľnou súčasťou právneho štátu), že v tomto trende sa bude pokračovať bez objektívnej potreby sa od nej v tomto roku odkloniť. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa však tak nesprával, hoci Rezolúcia Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k  rozhodnutiam správnych orgánov jednoznačne vyzdvihuje zásadu požiadavku slušnej a účinnej verejnej správy.

II.

Ďalej, pokiaľ by sme pripustili, že predseda súdu skutočne chcel vo sfére správy a riadenia súdu rozhodnúť o platových pomeroch sudcov, potom toto rozhodovanie musel realizovať v rámci správneho, resp. iného osobitného konania (čl. 2 ods. 2 ústavy) pod povinnosťou adresátovi označiť právny základ uvedeného konania, napríklad uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa malo o platových pomeroch sudcu rozhodnúť; táto povinnosť rozhodujúceho orgánu je zakotvená najmä v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedený všeobecný predpis o správnom konaní sa na každý rozhodovací proces o právach a povinnostiach sudcov vedený na základe zák. č. 385/2000 Z.z. musí aplikovať    (viď § 1 ods. 1 záver Správneho poriadku), lebo uvedený zák. č. 385/2000 Z.z. aplikáciu Správneho poriadku v konaní o právach a povinnostiach sudcov výslovne nevylúčil.

III.

Bez ohľadu na hore uvedené závery, vydaniu rozhodnutia označeného predsedom súdu ako „Platový dekrét" malo nepochybne predchádzať upozornenie predsedu sudcom na možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu ako aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie; bližšie § 33 ods. 2 Správneho poriadku alebo všeobecne II. princíp uvedený v Rezolúcii Rady Európy č. (77) 31. Sudcom však nikto z vedenia súdu nesignalizoval, že ich platové dekréty bude predseda súdu riešiť vydaním rozhodnutia o platových veciach, a preto ani svoju možnosť na oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia nemohli využiť.

IV.

V závere Platového dekrétu predseda súdu pripojil poučenie, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok (rozklad) do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Takéto poučenie je vedené nečestným úmyslom, lebo predseda súdu bol osobne, ako účastník konania, v minulosti poučený prostredníctvom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžz 4/2009 z 10. decembra 2009, že „predseda najvyššieho súdu nie je ako správny orgán v oblasti riadenia a správy najvyššieho súdu správnym orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska .... Celoštátnu pôsobnosť vykonáva ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ....... Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.".

Poučenie účastníka o možnosti podať rozklad môže vysloviť iba ústredný orgán štátnej správy, lebo iba proti jeho prvostupňovému rozhodnutiu zákon všeobecne pripúšťa takúto formu opravného prostriedku. Takisto v danej veci nejde o špeciálny postup pri náhrade škody podľa § 114 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z., ktorý výnimočne pripúšťa rozklad proti rozhodnutiu predsedu Najvyššieho súdu. Za týchto okolností je nepochybné, že predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musel vedieť o nevhodnosti svojho poučenia.

VI.

Navyše, ak predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí odvodzuje svoju rozhodovaciu právomoc rozhodovať o platových veciach sudcu z ustanovenia § 90 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z., potom na tomto mieste sa nám javí ako nanajvýš korektné upozorniť, že pôvodné znenie § 90 ods. 2 (platné až do 31.12.2008) obsahovalo aj druhú vetu v znení : „O námietkach proti rozhodnutiu predsedu súdu, ak im sám nevyhovie, rozhodne príslušná sudcovská rada."  Uvedená druhá veta bola vypustená bodom 72. zákona č. 517/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. januára 2009. Uvedený zákon č. 517/2008 Z.z. pripravil a do legislatívneho konania predložil, poprípade obhajoval terajší predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo funkcii ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu.

Ak sa súčasný predseda súdu aktívne zúčastnil na zmene znenia § 90 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z., potom nie je možné logicky predpokladať jeho čestným úmysel  pri poučovaní sudcov o možnosti využiť rozklad proti Platobnému dekrétu.

 

Pri zohľadnení Vami presadzovaných kritérií na posudzovanie disciplinárneho previnenia sudcu sa ponúka záver, že uvedeným konaním ste sa, pán predseda Najvyššieho súdu, dopustili disciplinárneho previnenia, ktoré by nemalo zostať nepovšimnuté.

 

 

 

Uvedený list poslali predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky včera 16. februára 2011 štyria sudcovia tohto súdu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?